Našu prechádzku začíname zo Sátoraljaújhely. Najkrajšou časťou Medzibodrožia je pozostatok pohoria bývalej sopky veľkosti Vezúvu, pohorie Sátoros, na úpätí ktorého sa rozprestiera krajina najviac, hlavné mesto Zemplína, rodné mesto vína Aszu, mesto mnohých iných zázrakov. Bývalé sídlo župy rozdeľuje potok Ronyva, takže východná časť mesta dnes patrí Slovensku ako Slovenské Nové Mesto. Prvé záznamy obce pochádzajú z roku 904. István V. udelil Újhelymu v roku 1261 štatút mesta. II. Ferenc Rákóczi, Ferenc Kazinczy, Lajos Kossuth, gróf Gyula Andrássy, a mnohí daľší sformovali kultúrny život a históriu mesta. Hlavné námestie zobrazuje obraz typického horského mesta. Loďovému alebo vretenovitému priestorovému systému dominuje impozantný rímskokatolícky kostol. Pred ňou je socha neznámeho umelca, pravdepodobne talianskeho, ktorá sa stala známou ako fontána Nymfa alebo „Vasmanci“. Z ozdobenej fontány pod sochou vyviera voda prameňa Förzsik, ktorý sa kedysi používal na hasenie. O pár krokov ďalej sa týči najväčší súbor Kossuthovej sochy v Maďarsku s vyznaním vyrytým do kameňa na podstavci. Na druhej strane námestia stojí baroková budova bývalej Zemplínskej župy, dnes so Zemplínskym archívom, v ktorom sú zachované písomné pamiatky z 12. storočia. Hlavné námestie sprevádza rad raných eklektických domov, informujúcich tých, ktorí kráčajú pomaly, že Sátoraljaújhely je aj mestom terás. Toto viac ako 760-ročné mesto je plné atrakcií a zábavy. Okrem bohatstva architektonického a kultúrneho dedičstva priťahuje množstvo turistov aj nádherné prírodné prostredie a atrakcie medzinárodne uznávaného Zemplínskeho dobrodružného parku. Po prehliadke niektorých miestnych zaujímavostí sme sa vydali na „Alföldi Kéktúra”. Zo Sátoraljaújhely na Kazinczy Ferenc utca (hlavná ulica) 1 km severne od centra, vľavo, je rad pivníc, na spodné parkovisko sa dá dostať autom.