Po tatárskom vpáde vlastnili mesto viaceré národy. Vďaka výhodnej polohe sa mesto začalo rozvíjať, už začiatkom 14. storočia trhové mestečko (oppidum) s gotickým kamenným kostolom a školou. Sopečné svahy Helmec Hills sú ideálne pre vinohradníctvo. Nič tomu nesvedčí viac ako gotický erb mesta, na ktorom môžeme vidieť strapec hrozna navinutý viničom. Zo zoznamu majetkov zo 16. storočia vyplýva, že Kráľovksý Chlmec obýva viac ľudí ako Trebišov a Michalovce. Zárukou rozkvetu mesta v tom čase boli Pálóczovci a neskôr strážca koruny Péter Perényi, ktorí si začiatkom 16. storočia postavili opevnený hrad. Začiatkom 17. storočia sa mesto stalo majetkom Rákócziovcov a oblasť sa stala súčasťou Sedmohradského kniežatstva. Zsuzsanna Lórántffy, vdova po Jurajom Rákóczim I., zohrala významnú úlohu v kalvínskej reformácii a pri šírení vzdelanosti na Zemplíne. Koncom 17. storočia sa opäť stal premontrei. Strata výsad a epidémie po kuruckých vojnách viedli k úpadku mesta, ktorý trval približne do druhej polovice 18. storočia. V druhej polovici 19. storočia sa Kráľovský Chlmec stal sídlom okresu, kde sídlilo viacero úradov. V dôsledku toho sa rýchlo rozvíjali aj služby, finančný sektor, zdravotníctvo a školstvo. Poľnohospodársky charakter mesta neustále nadobúda občiansky charakter. Po administratívnych zmenách v 60. rokoch 20. storočia mesto stráca štatút okresného sídla. V meste sa nachádza množstvo kultúrnych a historických pamiatok. Na okraji mesta sa nachádza chránené územie Veľký kopec, ktoré má aj európsky význam a je súčasťou Natura 2000. Za chránený bol vyhlásený v roku 2011. Cieľom ochrany územia je chrániť tieto biotopy európskej hodnoty: Suchomilné, suchomilné trávno-bylinné a krovinaté porasty so sadmi Orchidaceae a Tölgyes a európskymi chránenými druhmi: Maďarská voška Hungarica), Pulsatilla grandis, Lucanus cervus, Lacerta agilis, Coronella austriaca, Aquila pomarina, Lanius collurio a voška záhradná (Sylvia nisoria).